Práca je zameraná na štúdium dynamiky bylinnej etáže prírodných jedľovo-bukových lesov na príklade NPR Dobročský prales. Modelové územie predstavujú tranzekty Katedry pestovania lesa založené profesorom Korpeľom. V rámci šiestich tranzektov bolo vyčlenených 40 plôch o výmere 100 m2, na ktorých sa vykonal podrobný fytocenologický zápis, ďalej 160 plôch o výmere 2,25 m2 s cieľom zaznamenania prezencií bylín a drevín v jednotlivých vrstvách. Údaje o vývoji porastovej štruktúry počas 40 rokov merané v desaťročných intervaloch rokov 1978–2018 boli poskytnuté pracovníkmi Katedry pestovania lesa. Cieľom práce je zistiť, ako vplývajú zmeny vývoja stromovej etáže na súčasnú štruktúru podrastu. Pre vysvetlenie vplyvu charakteristík porastovej štruktúry na podrast sme použili permutačný test Monte Carlo v prostredí Canoco. Na posúdenie vzťahov medzi dendrometrickými a svetelnými charakteristikami s charakteristikami podrastu ako aj vzťahmi medzi dendrometrickými indexami vývoja štruktúry porastu a parametrami bylinného podrastu sme aplikovali Spearmanov poradový koeficient v programe Statistica. Vplyv vývoja porastovej štruktúry na súčasné druhové zloženie bylinnej etáže sme stanovili pomocou metódy postupnej selekcie (forward selection). Ako najvýznamnejší ukazovateľ vývoja štruktúry sa preukázala smerodajná odchýlka Giniho indexu hrúbok charakterizujúca medziročnú variabilitu hrúbkovej štruktúry. Reakcia bylín na zmeny porastovej štruktúry a špeciálne zahusťovanie spodnej a strednej etáže porastu je pri väčšine druhov vyjadrená poklesom frekvencií prípadne ich úplnou absenciou. Naopak, niektoré druhy reagovali na tieto zmeny pozitívne. Takou výnimkou je druh Gymnocarpium dryopteris. Väčšina zaznamenaných taxónov okrem svetlomilných bylín kolonizujúcich medzery a drevín rodu Acer a Fraxinus vo vrstvách 0,25–1,3 m inklinuje k dospelému porastu s absenciou hustej spodnej etáže.