Mikroplasty sú plastové častice o veľkosti 1 μm - 5 mm, ktoré vznikli v dôsledku nesprávneho nakladania s plastovým odpadom, alebo boli do životného prostredia vypustené už o danej veľkosti z rôznych znečisťujúcich zdrojov, vrátane čistiarní odpadových vôd. Mikroplasty obsahujú široké spektrum aditív na úpravu ich vlastností, z čoho niektoré sú toxické. Príkladom môžu byť ftaláty obsiahnuté v PVC ako tepelné stabilizátory. Aditíva nie sú chemicky naviazané na polymérny reťazec, čo umožňuje ich vylúhovanie v životnom prostredí. Povaha najpoužívanejších plastových polymérov umožňuje adsorpciu a prenos environmentálnych kontaminantov a patogénov do živých organizmov. Najnovšie výskumy potvrdili vplyv mikroplastov na toxicitu celého radu znečisťujúcich, či toxických látok vrátane fenantrénu, ortuti, kadmia, či polychlórovaných bifenylov. Do dnešného dňa máme k dispozícii len limitované množstvo údajov a jediná štandardizovaná metóda DIS 24187 je aktuálne v pripomienkovom konaní. Táto práca podáva komplexný prehľad o charakteristike najpoužívanejších plastov – PE, PET, PVC, PS, PP, PA a spôsob ich výroby. Na priblíženie rozsahu ich produkcie je uvedený dlhodobý štatistický údaj od roku 1950 po rok 2014 vrátane informácií o sektorovej distribúcii. V nadväznosti na objem produkcie je v práci zahrnuté strategické plánovanie a globálny obchod s plastami, kde je detailnejšie opísaná Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve, Národný plastový príspevok, Reformný plán manažmentu plastového odpadu (Čína) a v závere kapitoly sú porovnané recyklačné kapacity s dopytom na úrovni Európskej Únie. V problematike mikroplastov je zahrnutá ich charakteristika, prítomnosť v jednotlivých zložkách životného prostredia a ich súvislosť s pandémiou SARS-CoV-2. Údaje o toxicite sú rozpracované do podkapitol rýb, myší a ľudského organizmu. V krátkosti je adresovaná problematika nanoplastov a ich odlíšenie. Podstatnou súčasťou, ktorá je stále v procese vývoja je stanovenie mikroplastov. Práca sa teda zamerala na ich vzorkovanie, prípravu vzoriek a jednotlivé analytické metódy stanovenia vrátane skenovacej elektrónovej mikroskopie, energetickej disperznej spektroskopie skenovacou elektrónovou mikroskopiou, environmentálnej skenovacej elektrónovej mikroskopie energeticky disperznou röntgenovou spektroskopiou, Ramanovej spektroskopie, pyrolýzy s plynovou chromatografiou a hmotnostnou spektrometriou, vysoko účinnej kvapalinovej chromatografie a diferenciálnej skenovacej kalorimetrie.