Diplomová práca „Intercepcia tuhých a tekutých zrážok v kalamitných horských smrečinách“ sa v teoretickej časti zaoberá problematikou atmosférických zrážok a procesom intercepcie. Sledované boli vegetačné (máj – október) a mimovegetačné (november – máj) obdobia v rokoch 2020, 2021 a 2022. Monitoring zrážok prebiehal na výskumnej ploche Červenec (1 420 m n. m.) v Západných Tatrách v smrekovom poraste, na ktorý má postupný vplyv pri odumieraní silný vietor a následne pôsobenie škodlivého činiteľa lykožrúta smrekového (Ips typographus L.). Jednotlivé skúmané plochy sa nachádzajú v odumretom, v živom smrekovom lese a na voľnej ploche. Intercepčné straty v porastoch sme vypočítali ako rozdiel medzi nameranými zrážkami na voľnej ploche a podkorunovými zrážkami. Zrážkomery sú v porastoch umiestnené v porastovej medzere, v zóne odkvapu z korún a v zóne pri kmeni. Zistili sme vyššie intercepčné straty v živom poraste v porovnaní s porastom odumretým. Poradie pozorovaných zrážkových úhrnov za celé sledované obdobie bolo nasledovné: zrážky na voľnej ploche > zóna odkvapu na okraji koruny > korunová medzera > centrálna zóna koruny v blízkosti kmeňa. Následne sme spracovali hydrofyzikálne vlastnosti snehovej pokrývky a to hustotu a vodnú hodnotu snehovej pokrývky. Hydrofyzikálne vlastnosti snehovej pokrývky sme zisťovali v živom, v odumretom smrekovom poraste, na voľnej ploche a na lúke. Najvyššie hodnoty vodnej hodnoty snehu sme dosiahli na lúke, nasledovala voľná plocha, ďalej odumretý les a živý lesný porast. Najvyššiu zaznamenanú vodnú hodnotu snehu sme namerali na lúka v marci 2022, a to 445 mm. Náš experimentálny výskum ukázal, že živý, ako aj odumretý lesný porast si vytvárajú svoju špecifickú mikroklímu, ktorá vplýva na režim hydrometeorologických prvkov a na distribúciu vody v ekosystéme.