V tejto práci sme sa venovali problematike využitia Globálnych navigačných satelitných systémov v lesnom prostredí. V prvej časti práce sme zhrnuli základné informácie o GNSS systémoch, ich princípe fungovania, použitiu GNSS v lesníctve ale aj metódam určovania polohy ich použitím a základným chybám, ktoré sa pri určovaní polohy vyskytujú. Následne sme vykonali opakované statické merania s krátkou observačnou dobou na troch bodoch so známou polohou. Merania sme vykonali pomocou dvoch zariadení, smartfónu Google Pixel 5 a GNSS modulu u-blox ZED-F9P. Každý z týchto troch bodov mal iný stupeň clonenia stromovou vegetáciou – voľná plocha, čiastočne clonená plocha a úplne clonená plocha. Na každom bode sme vykonali 10 meraní. Údaje z týchto meraní sme následne vyhodnocovali postprocessingom pomocou troch metód: Statickou metódou, DGNSS metódou a Single metódou. Zo spracovaných riešení sme vypočítali priemernú strednú polohovú odchýlku. Zároveň sme porovnali aj pomer signálu a šumu použitých zariadení. Zariadenie u-blox ZED-F9P sa ukázalo ako presnejšie v určení polohy v každom prípade. Najlepší výsledok sme dosiahli metódou Static na čiastočne clonenej ploche, kde sme dosiahli polohovú odchýlku len 0,02 m. Najhoršiu polohovú odchýlku tohto zariadenia sme dostali metódou Single, tak isto na čiastočne clonenej ploche, s hodnotou 2,78 m. S týmto zariadením je možné s použitím diferenciálnych korekcií dosiahnuť presnosť do 1 metra. So smartfónom Google Pixel 5 sme dosiahli horšie výsledky. Pri použití metód, ktoré využívajú diferenciálne korekcie sme ale aj tak dosiahli stredné polohové odchýlky do 2 metrov.