Témou dizertačnej práce bol vplyv hydrotermických úprav na šúverenie bukového dreva. Hlavným cieľom bolo overiť vplyv hydrotermických úprav na veľkosť pozdĺžneho šúverenia bukového reziva – hranolčekov s podielom reakčného dreva. Použité boli dva spôsoby hydrotermickej úpravy a to tlakové a atmosférické parenie. Prostriedkom na eliminovanie alebo zníženie vplyvu reakčného dreva bolo statické zaťaženie hranolčekov počas procesu parenia. Čiastkovými cieľmi práce bolo stanovenie podielu reakčného dreva v hranolčekoch, overenie vplyvu zaťaženia na veľkosť pozdĺžneho šúverenia v procese parenia, identifikácia vplyvu podmienok hydrotermických úprav parením na veľkosť pozdĺžneho šúverenia, zmenu farby a vlhkosť. Ďalšími cieľmi bolo určenie rozdielov vo vlhkosti a hustote a overenie vplyvu hydrotermických úprav na veľkosť pozdĺžneho skrátenia (kontrakcie). Práca je rozčlenená do 4 kapitol. V prvej kapitole je charakterizované reakčné drevo, príčiny jeho tvorby, jeho fyzikálne a mechanické vlastnosti a vplyv na spracovanie. Tiež je v nej charakterizovaný proces parenia a jeho vplyv na reakčné drevo a uvoľnenie vnútorných napätí. V druhej kapitole je popísaný použitý materiál a metodika. Tretia časť je venovaná výsledkom meraní. Štvrtú kapitolu tvorí diskusia a zhodnotenie výsledkov. Pri experimentálnych prácach v prevádzkových podmienkach bol potvrdený pozitívny vplyv zaťaženia na veľkosť šúverenia u dvoch veľkostí zaťaženia (700 a 2000 kg.m-2). Vplyvom tlakového parenia sa hranolčeky šúverili viac avšak nie zo štatisticky významného hľadiska. Tento spôsob parenia mal tiež väčší vplyv na zmenu vlhkosti a kontrakciu. Na rozdiel od atmosférického parenia pri tlakovom parení hustota v absolútne suchom stave narástla. Vplyv podielu reakčného dreva v hranolčekoch na veľkosť šúverenia a kontrakcie sa nepotvrdil. Vplyvom tlakového aj atmosférického parenia dochádzalo k zmene farby. Farebná zmena sa u oboch typov parenia dala charakterizovať ako „odlišná farba“ prípadne „vysoké farebné zmeny“. Buk lesný (Fagus sylvatica L.) je hospodársky najvýznamnejšia listnatá drevina Slovenska a predpokladá sa, že v budúcnosti jej význam ešte narastie. Nevýhodou buka je však množstvo rastových chýb ale najmä vysoký podiel reakčného dreva. Táto skrytá vada vo veľkej miere ovplyvňuje výťaž a kvalitu výrobkov. Každá práca zaoberajúca sa správaním reakčného dreva buka má preto nepopierateľný význam pre slovenský drevospracujúci priemysel.