Cieľom dizertačnej práce bolo odskúšať vybrané náterové systémy určené hlavne do exteriéru, na povrchovú úpravu drevených okien. Práca bola zameraná predovšetkým na sledovanie farebnej stálosti, ale aj degradačných javov povrchovo upraveného dreva vybranými náterovými látkami, ktoré bolo vystavené pôsobeniu UV žiareniu a ďalším faktorom v procese prirodzeného a urýchleného starnutia. Za týmto účelom boli tri hlavné experimenty. V prvom experimente sa testoval dvoj a trojvrstvový náterový systém so stredovou vrstvou s mikrokapsulami. Sledoval sa samoreparačný účinok mikrokapsúl v prípade poškodenia vrchnej vrstvy a tiež vplyv stredovej vrstvy s obsahom mikrokapsúl na celkovú stabilitu náterového systému v podmienkach prirodzeného a urýchleného starnutia. V druhom experimente sa testoval súbor 15 rôznych kombinácií krycích náterových systémov. Bolo použitých 5 rôznych stredových vrstiev (vrátane vrstvy s mikrokapsulami) a 3 rôzne vrchné vrstvy. Vyhodnocovali sa vzhľadové vlastnosti (farba, lesk), morfologické vlastnosti (drsnosť) a zmáčanie dreva kvapalinami. V treťom experimente sa testovali transparentné jedno a dvojkomponentné náterové systémy, ktoré sa modifikovali stabilizátorom lignínu a vybranými UV absorbérmi. Na základe dosiahnutých výsledkov a ich analýzy môžeme skonštatovať: Pri porovnaní prirodzeného a urýchleného starnutia nie je možné stanoviť čas urýchleného starnutia, ktorý by zodpovedal prirodzenému starnutiu kvôli viacerým faktorom, ktoré významne ovplyvňovali prirodzené starnutie (ročné obdobie, kedy začal test, intenzita žiarenia, emisie, atď.). Preukázalo sa, že stredová vrstva so špeciálnymi mikrokapsulami mala pozitívny vplyv na celkovú stabilitu náterového systému v porovnaní s náterovým systémom bez stredovej vrstvy. Otázkou stále zostáva, aké množstvo mikrokapsúl je optimálne pridať do náteru, aby čo najviac plnili reparačnú funkciu náteru a na druhej strane, aby nezhoršovali iné vlastnosti celého náterového systému. Potvrdilo sa, že druh dreva má významný vplyv na celkovú stabilitu náterového systému (najväčšie zmeny boli na dubovom dreve). Z analýzy výsledkov testovaných náterových systémov s rôznymi kombináciami stredových a vrchných vrstiev vyplynulo, že na zmenu farebných súradníc povrchovo upraveného smrekového dreva mali významný vplyv všetky sledované faktory (druh stredovej vrstvy, druh vrchnej vrstvy a čas starnutia) a potvrdil sa aj významný vplyv ich interakcií. Po starnutí sme zaznamenali zvýšenie hodnôt lesku, ktoré pripisujeme zmenám parametrov drsnosti a vlnitosti. Jednoznačne sa potvrdilo, že hodnoty lesku povrchu závisia aj od druhu stredovej vrstvy. Povrchovou úpravou sa výrazne znížila drsnosť dreva v porovnaní s neupraveným drevom, ako sa aj znížili rozdiely v drsnosti v pozdĺžnom smere a kolmo na priebeh vlákien. Testované NS sa vyznačovali vysokou hydrofóbnosťou, čo potvrdzujú nízke hodnoty voľnej povrchovej energie s vysokou disperznou zložkou ako aj vysokou rezistenciou voči kvapalnej vode. Po doriešení zvýšenia farebnej stability vrchnej vrstvy V3, ktorá bola pripravená na najmodernejšej báze a veľkosti mikrokapsúl a ich množstva pridávaného do stredovej vrstvy, tak náterový systém zložený z týchto dvoch vrstiev môže byť progresívnou formu povrchovej úpravy drevených okien v exteriéri. Testovaním jedno a dvojkomponentných transparentných náterových systémov s použitím rôznych UV absorbérov a stabilizátora lignínu sa preukázalo, že systémy bez akejkoľvek modifikácie sú pre exteriérové podmienky nevhodné, nakoľko dochádza k enormným farebným zmenám a celkovej nestabilite systému drevo – náter. Výsledky týchto testov naznačili, že použitie dvojkomponentných náterových systémov môže prispieť k celkovej stabilite systému drevo – náter, Vhodnou modifikáciou dvojkomponentných náterových systémov, v kombinácii s vhodným výberu stabilizátora lignínu a UV absorbéra sa dá výrazne zvýšiť aj farebná stabilita takéhoto náterového systému a tak významne predĺžiť životnosť povrchovej úpravy.