Alkalické intruzívne komplexy sú rozmanité svojím chemickým zložením, čo priamo súvisí s ich prostredím a spôsobom vzniku. Vyskytujú sa v takmer všetkých geotektonických prostrediach okrem stredooceánskych chrbtov. Tieto komplexy majú často masívnu rozlohu a väčšinou sa viažu na anorogénne prostredie. Alkalické horniny sú definované prebytkom alkálií (Na2O a K2O) voči obsahu SiO2 a tiež voči Al2O3, pričom sa podľa indexu nasýtenia hliníkom rozdeľujú na peralkalické, peraluminózne a metaluminózne. Prebytok alkálií sa prejavuje prítomnosťou foidov, alkalických amfibolov, alkalických pyroxénov a alkalických živcov. Charakteristický je pre nich aj zvýšený obsah nekompatibilných prvkov, najmä veľkých litofilných prvkov (LILE) ale aj prvkov vzácnych zemín (REE) ako aj zirkónu, nióbu a tantalu. Preto dochádza aj k tvorbe veľkého množstva minerálných fáz, ktoré sú inak nestabilné.