Predložená práca sa zaoberá respiráciou saprofytickej huby Ganodermy lucidum. Rastúca koncentrácia CO₂ je považovaná za hlavnú príčinu zvyšujúcej sa globálnej teploty. Kým rastúca koncentrácia CO₂ všeobecne stimuluje rast vegetácie, dôsledky zvýšenej teploty na rastové a fyziologické procesy v ekosystémoch sú stále nejasné. Ku rozporným výsledkom prispieva aj fakt, že pri štúdiu odozvy ekosystémov sa často nezohľadňuje výskyt, stav a funkcia hubových spoločenstiev. Cieľom experimentu bolo sledovať množstvo emitovaného CO₂ v priebehu ontogenetického vývoja saprofytickej huby Ganodermy lucidum. Vývoj od inokulácie po plodnice sa sledoval na rôznych substrátoch (bukový a dubový) pomocou PVC vrecúšok. Vrecúška boli uskladnené v rôznych teplotných podmienkach (15 °C, 20 °C a 25 ° Celzia ). Emisia CO₂ sa pravidelne merala pomocou IR sondy. V práci sme sa zamerali na zistenie vplyvu substrátu, teploty a ontogenetického vývoja Ganodermy lucidum na rýchlosť respirácie. Počas celého sledovaného obdobia neboli zistené štatisticky signifikantné rozdiely v rýchlosti respirácie medzi bukovým a dubovým substrátom. Pomocou jednofaktorovej analýzy variancie opakovaných meraní, sme zistili, že v dubovom substráte najrýchlejšia respirácia z hľadiska teploty bola pri 25 ° Celzia. S poklesom teploty bola respirácia pomalšia. Z tohto môžeme usúdiť, že optimum respirácie sa nachádzalo pri teplote okolo 25 °C alebo nad 25 °C. Pri respirácii bukového substrátu bolo teplotné optimum približne okolo 20 °C, nakoľko rýchlosť respirácie bola pri vyššej teplote (25 °C) nižšia. Z hľadiska ontogenetického vývoja sme zistili výskyt dvoch teplotných maxím, kedy prvé teplotné maximum nastalo takmer hneď po inokulácii medzi 1. až 8. dňom a druhé teplotné maximum nastalo 83. deň, čo bolo pár dní pred začiatkom tvorby plodníc. Tento jav nastal v rovnakom čase pre obidva substráty a tiež aj pre všetky tri teploty.  Štatisticky signifikantné rozdiely sme zistili vo váhe plodníc medzi dubovým a bukovým substrátom. Váha bukových plodníc bola v priemere o viac ako 150 gramov ťažšia ako váha dubových plodníc. Na bukovom substráte sme najťažšie plodnice vypestovali pri teplote 25 °C, zatiaľ čo na dubovom substráte pri teplote 20 °C. Z uvedeného možno usúdiť, že hmotnosť plodníc nekorešponduje s teplotou pri ktorej bola dosiahnutá maximálna rýchlosť respirácie.