Abstrakt Rešutík, T. 2023. Pôdna respirácia rozdielnych porastových typov v NPR Dobroč. Diplomová práca, Technická univerzita vo Zvolene, Lesnícka fakulta, 61s. Pôdna respirácia patrí medzi jeden z najvýznamnejších tokov terestrického uhlíka. Ročne sa ňou do atmosféry emituje až približne 100Gt uhlíka. Pôdna respirácie je výsledkom autotrofnej a heterotrofnej respirácie a ovplyvňuje ju celý rad faktorov. Medzi najdôležitejšie sa pokladajú teplota, vlhkosť pôdy a stav vegetácie. Lesné ekosystémy sú obrovským depóniom uhlíka ak je zachovaná vyrovnaná uhlíková bilancia. Následkom rastúcej koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére dochádza k jej postupnému otepľovaniu a stým spojenou zmenou v časovom a priestorovom rozložení zrážok. Stres zo sucha je v dnešnej dobe považovaný za jeden z rozhodujúcich faktorov ktorý ovplyvňuje oslabenie a rozpad lesných porastov nielen na území Slovenska. Je len otázne do akej veľkej miery budú reagovať lesné ekosystémy na prehlbujúci sa nedostatok dostupnej vody v pôde. Nedostatok vody v pôde a vysoké teploty oslabujú dreviny a vytvárajú vhodnejšie podmienky pre rozširovanie drevokazných húb a množenie podkôrneho hmyzu čo je problémom najmä v smrekových lesoch. Nedostatok snehovej pokrývky v zimnom období spôsobuje premŕzanie pôdy a nedostatok vlahy v jarnom období a nezanedbateľné je aj zvýšenie rizika šírenia lesných požiarov. V tejto práci sme sa zaoberali vplyvom faktorov prostredia na veľkosť pôdnej respirácie na ploche zmiešaného a smrekového lesa na lokalite NPR Dobročský prales. Pôdna respirácia sa merala od 19.6. až do 30.9. 2022 na ploche Mix- plocha so zmiešaným lesom, a na ploche SP- plocha so smrečinou. Zaznamenávaná bola teplota vzduchu, teplota pôdy, pôdny vodný potenciál. Teplota pôdy a SWP bol meraný v hĺbkach pôdy 10, 25 a 50cm pod povrchom. Na plochách boli pozorované menšie rozdiely v pôdnej respirácií počas celého obdobia no najväčší rozdiel bol zaznamenaný koncom vegetačného obdobia. Zisťovali sme do akej miery je pôdna respirácia ovplyvňovaná teplotou pôdy a pôdnym vodným potenciálom. Silnejšia závislosť na teplote pôdy sa nám ukázala v zmiešanom lese ako v smrekovej monokultúre a to v hlbších vrstvách pôdy. Pozorovaná bola aj závislosť pôdnej respirácie na pôdnom vodnom potenciály a reakcia na ľahšie dostupnú vodu v pôde čo sa ukázalo na zvýšenej respirácii kde smrek reagoval o niečo málo citlivejšie na túto zmenu.