Existuje množstvo dostupných alternatív podlahových materiálov s cieľom poskytnúť pohodlie, kvalitu a trvácnosť. Popri dobrých úžitkových vlastnostiach je potrebné klásť dôraz aj na protipožiarnu bezpečnosť týchto materiálov, pretože väčšina z nich sú horľavé organické materiály. Hlavným cieľom diplomovej práce bolo hodnotenie vplyvu tepelného namáhania vybraných podlahových materiálov. Podlahové materiály, ktoré sme si rozdelili do štyroch skupín (podlahové textílie, podložky, tvrdé a mäkké podlahové krytiny), sme skúmali pomocou metódy žeravej kovovej matice v zmysle normy STN 80 4414 (1997). A ako doplnkovú experimentálnu úlohu sme vykonali cigaretový test podľa normy STN EN 1021 (2006). Medzi najrizikovejšie materiály z pohľadu protipožiarnej ochrany boli vyhodnotené textilné materiály a jeden typ podložky. Na ich plameňové horenie a plochu prehorenia malo vplyv najmä materiálové zloženie, ale aj samotná dĺžka vlasu. Pri vzorke polypropylénového koberca PP7, sme zaznamenali najdlhší čas horenia. Plameňové horenie trvalo 51,20 min a vzorka prehorela po okraj záťažového prstenca. Zo skupiny podložiek, pri vzorke umelého trávnika PPP1, taktiež prehorela celá skúšaná plocha. Horenie v tomto prípade trvalo kratší čas a to 12,39 min. Experimentálna časť poukázala na najlepšie výsledky vinylových podláh, pretože po odstránení žeravej kovovej matice nepokračovali v plameňovom horení a došlo len k minimálnemu úbytku na ich hmotnosti. Pri drevených podlahách, PVC a linoleu došlo po oddialení žeravej matice ku krátkodobému plameňovému horeniu.