SABADOŠ, Ján: Pôdna respirácia v horskej smrečine poškodenej víchricou pred 18 rokmi. Technická univerzita vo Zvolene. Lesnícka fakulta. Katedra integrovanej ochrany lesa a krajiny. Školiteľ: doc. Ing. Peter Fleischer, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: inžinier. Zvolen. LF TU, 2023. 54 s. Pôdna respirácia je najvýznamnejšou zložkou transportu uhlíka zo suchozemských ekosystémov do atmosféry. Je závislá od viacerých faktorov, ktoré sú v práci identifikované. Medzi tieto faktory môžeme zaradiť aj disturbancie vyvolané zmenou klímy prejavujúce sa suchom, prívalovým dažďom alebo víchricou. Cieľom diplomovej práce je vyhodnotiť variabilitu pôdnej respirácie v horskej smrečine poškodenej víchricou pred 18 rokmi. Práca približuje teoretický prehľad kľúčových pojmov ako sekvestrácia uhlíka, ekosystémová a pôdna respirácia, fotosyntéza, cyklus uhlíka. Ďalej sú prezentované a charakterizované použité metódy. Pôdnu respiráciu sme merali komorovými metódami manuálne alebo automaticky, pričom túto metódu sa odporúča kombinovať s eddy kovariančnou metódou, ktoré využívajú vysoko citlivé infra-červené plynové analyzátory, pomocou ktorých je možné monitorovať hodnoty koncentrácie CO₂. Na základe stanoveného množstva emitovaného uhlíka je vyhodnocovaná sezónna dynamika pôdnej respirácie ako aj vplyv sledovaných mikroklimatických faktorov (teplota a vlhkosť pôdy). Pôdna respirácia vykazovala silnú závisloť od teploty pôdy (R2 = 0,70) v hĺbke 10 cm a o niečo slabšiu s teplotou pôdy v hĺbke 2 cm v roku 2022. Maximálny podiel pôdnej respirácie na ekosystémovej dosiahol hodnoty v roku 2022 okolo 60 %, avšak v roku 2021 80 – 100% čo bolo spôsobené použitím rôznych metód pre výpočet ekosystémovej a pôdnej respirácie. Pretože eddy kovariančná metóda odhaduje ekosystémovú respiráciu z plochy viacerých hektárov a automatické komory iba z plochy niekoľkých cm2. Dynamika pôdnej respirácie sa líšila v roku 2021 a 2022, avšak ich celkový priemer sa cez vegetačné obdobie (v oboch rokoch približne 33%) takmer nelíšil.