Welfare, alebo dobré životné podmienky zvierat, možno hodnotiť z pohľadu biologického fungovania a zdravotného stavu zvierat, z pohľadu umožnenia prirodzeného života a z pohľadu založenom na afektívnych stavoch zvierat. Afektívne stavy ovplyvňujú kognitívne schopnosti na úrovni tvorby úsudku, pozornosti a pamäti, pričom sú nimi taktiež spätne ovplyvňované. V predkladanej práci sme sa zaoberali možnosťami zlepšenia welfaru hydiny ako aj zdokonaľovaním a vývojom testov kognitívneho skreslenia na všetkých troch úrovniach. V prvom experimente sme skúmali vplyv prerušovaného svetelného režimu, ktorý bol navrhnutý tak, aby napodobňoval prirodzený odchov kvočkou. Hlavnými pozitívnymi vplyvmi takéhoto odchovu bol rýchlejší hmotnostný prírastok, efektívnejší koeficient konverzie krmiva a lepšia synchronizácia správania počas prvých dní po vyliahnutí. V druhom experimente sme sa zamerali na optimalizáciu testu skreslenia úsudku pre hodnotenie welfaru rôznych chovných systémov nosníc (obohatené klietky alebo výbehy s hlbokou podstielkou). Po úspešnom natrénovaní vizuálnej diskriminácie pozitívneho (zobnutie pre získanie odmeny) a negatívneho podnetu (nezobnutie pre vyhnutie sa trestu) boli v Skinnerovom boxe vlastnej konštrukcie testované reakcie nosníc na nejedenoznačné podnety s vlastnosťami medzi dvoma známymi, referenčnými, podnetmi. Optimalizácia testu bola zameraná na počet typov nejednoznačných podnetov (Dizajn 1 s jedným stredným podnetom alebo Dizajn 2 s tromi nejednoznačnými podnetmi, ktorými boli podnet podobný pozitívnemu podnetu, stredný podnet a podnet podobný negatívnemu podnetu) a na zníženie vzájomného pomeru referenčných podnetov k nejednoznačným z 2 : 3 na 2 : 1. Aj napriek úpravám dizajnu testu sa nám nepodarilo identifikovať rozdiely v skreslení úsudku nosníc z rôznych chovných prostredí. Zmenou pomeru prezentovaných podnetov sa nám však podarilo eliminovať nedostatok tohoto testu, ktorým je pokles reakcií na nejednoznačné podnety pri ich opakovanej prezentácii, popisovaný ako „strata nejednoznačnosti“. Test skreslenia úsudku bol tiež použitý na testovanie vplyvu šteklenia ako formy pozitívnej taktilnej stimulácie v treťom experimente. Tento spôsob manipulácie však nevyvolal dostatočné zmeny v kognitívnom výkone nosníc, ktoré by boli detegovateľné. Rovnako sme nepozorovali rozdiely v správaní nosníc ustajnených v rôznych chovných prostrediach v štvrtom experimente, počas ktorého boli v teste skreslenia pozornosti nosnice vystavené vybraným akustickým a vizuálnym podnetom. Neprítomnosť výraznejších rozdielov medzi nosnicami vo vykonaných testoch môže byť dôsledkom toho, že použité chovné prostredia, respektíve formy manipulácie neboli nosnicami vnímané ako dostatočne rozdielne, vybraná metodika nie je dostatočne citlivá na detegovanie rozdielov indukovaných danými spôsobmi ovplyvnenia afektívnych stavov alebo sliepky nie sú dostatočne senzitívne voči vybraným spôsobom ovplyvnenia. V poslednom piatom experimente sme porovnávali priestorové učenie a pamäť nosníc pod dlhodobým vplyvom rôznych už spomenutých chovných prostredí. V 8-ramennom radiálnom bludisku vlastnej konštrukcie boli sliepky trénované navštevovať všetky ramená a získať odmenu na ich konci s čo najmenším počtom opakovaných vstupov, t. j. chýb. Tréning prebiehal buď s otvorenou centrálnou zónou alebo s uzavretou centrálnou zónou medzi návštevami ramien. Forma tréningu mal výrazný vplyv na skóre učenia a počet chýb, pričom pri tréningu s otvorenou centrálnou zónou zvieratá volili optimálnu stratégiu sériového navštevovania ramien. Nosnice nepochybne disponujú škálou kognitívnych schopností ako aj schopnosťou subjektívneho prežívania emócií, ktoré môžu slúžiť ako indikátory úrovne welfaru. V tomto kontexte testy kognitívneho skreslenia predstavujú sľubný nástroj výskumu, avšak stále je nevyhnutné ich precízne metodické doladenie zohľadňujúce schopnosti testovaných živočíšnych druhov.

Animal welfare can be assessed from the perspective of the biological functioning and health status of animals, in the context of enabling them natural life, and in the perspective based on the affective states of animals. Affective states influence cognitive abilities at the level of judgement, attention and memory, and are also in turn influenced by them. In the present work, we have explored the possibilities for improving poultry welfare as well as improving and developing tests of cognitive bias at three levels. In the first experiment, we investigated the effect of an intermittent light schedule, that was designed to mimic the natural regime with a mother hen. The positive effects of such lighting were faster weight gain, efficient feed conversion ratio, and better behavioural synchronisation during the first days after hatching. In the second experiment, we focused on optimizing a judgement bias test for evaluating the affective states of laying hens kept in different housing systems (enriched cages vs. deep litter pens). After successful training of visual discrimination (pecking to obtain reward) and negative stimuli (not pecking to avoid punishment), the responses of laying hens to ambiguous stimuli with characteristics between two already known, reference stimuli, were tested in a custom-built Skinner box. Optimization of the test focused on the number of types of ambiguous stimuli (Design 1 with one middle stimulus or Design 2 with three ambiguous stimuli, which were a near positive stimulus, middle stimulus, and near negative stimulus) as well as on the reduction of the ratio of reference stimuli to ambiguous stimuli from 2 : 3 to 2 : 1. Despite the adjustments to the test design, we were unable to identify differences in the performance of laying hens from different housing conditions in judgement bias test. However, by adjusting the ratio of stimuli presented, we were able to eliminate a shortcoming of this test, which is a decrease in responses to ambiguous stimuli when they are presented repeatedly, described as a "loss of ambiguity". The judgement bias test was also used to test the effect of tickling as a form of positive tactile stimulation in the third experiment. However, this type of manipulation did not induce detectable changes in the cognitive performance of the laying hens. Similarly, we did not observe differences in the behaviour of laying hens housed in different housing conditions in the fourth experiment, during which the hens were exposed to selected acoustic and visual stimuli in the attention bias test. The absence of any significant differences between hens’ performances in the cognitive bias tests may be because the housing conditions or forms of manipulation used were not perceived by the hens as different, the chosen methodology is not sensitive enough to detect differences induced by the chosen methods of influencing affective states, or the hens are not sensitive enough to the chosen affect-manipulation methods. In the last fifth experiment, we compared spatial learning and memory of laying hens housed in different housing conditions. In a custom-built 8-armed radial maze, hens were trained to visit all arms and obtain a reward placed at their ends with the fewest number of errors. The training was done with either an open central zone or a closed central zone between each of the visits to the arms. The version of training had a significant effect on the learning scores and the number of errors, with hens choosing the optimal serial arm-visiting strategy in training with an open central zone. Hens undoubtedly possess a range of cognitive abilities as well as the ability to subjectively experience emotions, which can serve as indicators of their welfare quality level. In this context, cognitive bias tests represent a promising research tool, but their methodological optimisation is still necessary.