Bratislavský hrad je hmotným dokladom histórie Bratislavy a najikonickejšou architektúrou v stavebnom obraze mesta. V rámci historickej typológie fortifikačných objektov a palácových stavieb zaujíma významné miesto v kultúrnych dejinách Slovenska. Zhruba od polovice päťdesiatych rokov 20. storočia prechádza systematickou obnovou, realizovanou v niekoľkých etapách. Prvá veľká ucelená etapa, prakticky ukončená v roku 1968, vyústila obnovy hradného paláca v jeho barokovej podobe s dôrazom na tektoniku stredovekého pevnostného charakteru stavby pred prestavbou v 2. pol. 18. storočia. Túto podobu poznala verejnosť až do roku 2008. Vtedy sa začala ďalšia veľká etapa obnovy Bratislavského hradu, ktorej rámcovou metódou obnovy je slohová rekonštrukcia do obdobia poslednej historickej vývojovej etapy (tereziánska prestavba) s prezentáciou všetkých zachovaných hodnôt zo starších fáz. Dizertačná práca je zameraná na dosiaľ nezmapované dejiny obnovy Bratislavského hradu a hradného kopca v priebehu 20. storočia až po súčasnosť. Pre lepšie pochopenie súvislostí, zahŕňajúcich problematiku všetkých fáz obnovy stavby je súčasťou práce aj stručná rekapitulácia jej stavebných dejín. Dôraz je kladený momenty zániku pôvodnej funkcie hradného areálu a jeho následného vyhorenia v roku 1811. Dejiny obnovy hradného areálu v 20. storočí sa zameriavajú na udalosti, ktoré viedli k iniciácii jeho záchrany v päťdesiatych rokoch 20. storočia, realizáciu prvej generálnej obnovy až po prebiehajúcu druhú generálnu obnovu hradného areálu. Pričom v detaile sú vzhľadom na početnosť prameňov zachytené zásahy z 2. polovice 20. storočia (architektúra a urbanizmus, interiéry, výtvarné diela, metodické prístupy a pod.). Výskum sa zaoberá problematikou obnovy Bratislavského hradu nielen v rovine architektonickej, ale aj s ohľadom na kultúrno–spoločenský a dejinný kontext. Ambíciou dizertačnej práce je prispieť k rozšíreniu problematiky obnovy Bratislavského hradu v podobe systémového hodnotenia, ktoré takmer absentuje v súčasnom odbornom a spoločenskom diškurze. Dvojstupňové hodnotenie pamiatkového zásahu je založené na komparatívnej analýze generálnych obnov pamiatky, ktoré charakterizujú jednotlivé architektonické a urbanistické zásahy, metodické prístupy a metódy obnovy pamiatky, identifikované v rámci jednotlivých etáp obnovy.