Similarly to other East-Central-European communist dictatorships, Romania nationalised most of church properties following the Second World War. Right after the 1989 change of regime, the various denominations in Romania formulated their claims to regain their confiscated property. The thesis is focusing on the current situation of church property that was confiscated by the totalitarian regime in 1948 by providing a three-fold – historic, a legal and a theological ethical – assessment of the issue. Right after the 1989 change of regime, the various denominations in Romania formulated their claims to regain their confiscated property. International pressure urged Romania to adopt a law on church property restitution in 2001. Nonetheless, actual restitution only started in the year of Romania’s NATO accession, in 2004, had a second wave before Romania’s EU-accession, in 2007, and came to a standstill in 2010. Despite various restitution laws and countless deadlines for implementation, Transylvanian minority churches have not been restitutied their former church property up to this day. The source of the ethical conflict is that minority churches have not yet regained ownership over their former property thirty years after the change of regime.

Podobne k ostatným diktatúram Východnej a Strednej Európy, po skončení druhej svetovej vojny aj Rumunsko zoštátnilo významnú časť cirkevných nehnuteľností. Moja dizertácia napísaná v anglickom jazyku, skúma súčasnú situáciu rumunských cirkevných nehnuteľností, skonfiškovaných v roku 1948: z hľadiska cirkevných dejín, práva, resp. systematickej teológie a najmä etiky. Po zmene režimu v roku 1989, rozmanité cirkevné denominácie ohlásili svoje nároky na im skonfiškované cirkevné nehnuteľnosti. Pod medzinárodným tlakom sa v roku 2001 stalo súrnym schválenie jedného rumunského reštitučného zákona. Reštitúcia sa začala v roku vstupu Rumunska do aliancie NATO, čiže v roku 2004; v roku 2007, keď sa Rumunsko pripojilo k EU, nabrala nový rozmach a po roku 2010 sa potichu udýchla. Napriek rôznym vládnym nariadeniam a platným zákonom, resp. nespočetným exekučným lehotám, Rumunsku sa nepodarilo vysporiadať s menšinovými Sedmohradskými cirkvami ani do dnešného dňa. Zdrojom etického konfliktu je teda to, že menšinové cirkvi ani tridsať rokov po zmene režimu nedostali naspäť svoje niekdajšie nehnuteľnosti.