Dizertačná práca sa zaoberá výskumom možností využitia potenciálu vnútorného rozvoja miest, čo podporuje udržateľný rozvoj, tým, že minimalizuje rozrastanie sa urbánnej štruktúry do krajiny, znižuje mieru suburbanizácie a podporuje efektívnejšie využitia územia, ktorý má obmedziť rozrastanie urbánnej štruktúry do krajiny, suburbanizácii a slabej intenzite využitia územia. Práca bola spracovávaná ako súčasť projektu DANUrB INTERREG, ktorý je zameraný na zhodnotenie kultúrneho potenciálu malých a stredných miest v dunajskom regióne. Porovnanie konceptov avízií udržateľných aekologických princípov mestského plánovania a rozvoja, ako aj spôsobov regulácie územia a možností územnoplánovacej dokumentácie na Slovensku a v zahraničí, slúži na vypracovanie metódy pre vyhodnotenie a reguláciu územia, ktorá napomáha k zjednodušeniu územnoplánovacej dokumentácie, väčšej flexibilite samotného plánu a zároveň podporuje rozvoj mesta v súlade s princípmi udržateľného rozvoja. Popísaná metóda využíva pre reguláciu územia definovanie maximálnej hranice zastavenej štruktúry mesta a definovanie minimálneho rozsahu verejných plôch, ktoré predstavujú kostru pre zastavateľnosť vymedzených urbanizačných blokov. Pomocou tejto metódy sú spracované prípadové štúdie pre mestá Komárno a Štúrovo, ktoré sú príkladom malých a stredných miest na Slovensku, nachádzajúcich sa mimo ťažiskových oblastí rozvoja. Dizertačná práca zároveň porovnáva možnosti intenzifikácie arevitalizácie čiastkových území vo vnútri miest, ktoré boli vypracované študentmi Fakulty architektúry STU v Bratislave.