DDZ - Zverejnená dizertačná práca

Meziválečná architektura obytných budov Užhorodu

Autor
Fialová, Romana
Školiteľ
Kráľová, Eva
Oponent
Priatková, AdrianaŠlachta, Štefan
Škola
Slovenská technická univ. v Bratislave FA ÚDTAaOP (FA)
Rok odovzdania
2015
Trvalý odkaz - CRZP
https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=A2EF37C6133CFD974EF900B161DD
Primárny jazyk
čeština

Typ práce
Dizertačná práca

Študijný odbor
3507 | *architektúra a urbanizmus

Dátum zaslania práce do CRZP
28.08.2015

Dátum vytvorenia protokolu
28.08.2015

Dátum doručenia informácií o licenčnej zmluve
06.08.2020

Práca je zverejniteľná od
ihneď

Elektronická verzia
 Stiahnuť prácu (pdf)
 Prehliadať
Užhorod je v súčasnosti správnym strediskom a najväčším mestom Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. V medzivojnovom období minulého storočia bolo toto územie začlenené do 1. Československej republiky pod názvom Podkarpatská Rus. Rozpad 1. Československej republiky a územné členenie Európy po 2. svetovej vojne spôsobili, že sa územie Podkarpatskej Rusi odčlenilo od Československa. Tým sa ochromili nielen hospodárske, ale aj kultúrno-poznávacie kontakty medzi povojnovým Československom a jeho bývalou najvýchodnejšou časťou. Ochromenie spôsobilo, že v architektonickej historiografii toto územie a obdobie dodnes nie sú systematicky spracované, a to ani v rámci bývalého Československa, ani v rámci Ukrajiny. Dizertačná práca predstavuje výskum architektonickej produkcie obytných budov v meste Užhorode, ktoré v medzivojnovom období prešlo veľkou zmenou - z malého vidieckeho sídla sa vybudovalo moderné regionálne centrum 20. storočia. Bolo tu zriadené zastúpenie všetkých zložiek štátneho aparátu a vznikla rozsiahla hospodárska a správna infraštruktúra, ktorá zabezpečovala strategické politické a hospodárske ciele mladej republiky na celom území Podkarpatskej Rusi. Výsledkom je hodnotná stavebná produkcia, ktorá kultúrne a spoločensky úzko spája dané územie s československou históriou. Predložená práca osvetľuje a charakterizuje produkciu obytnej architektúry v politicko-hospodárskom kontexte doby a miesta, aj v podmieňujúcich súvislostiach vtedajšieho štátu. Obytná architektúra je indikátorom zloženia i úrovne spoločnosti, v povedomí verejnosti je akceptovaným kvalitatívnym atribútom. Jej výstavbe sa vždy venuje seriózna pozornosť, preto jej poznanie má spoločensky a kultúrne oceňovanú výpovednú hodnotu. Výsledkom práce je dobovým mapovým materiálom zdokumentovaný vývoj mesta Užhorodu a jeho urbanistický rozvoj, realizovaný aj výstavbou nových obytných štvrtí. Jednotlivé štvrte sú postupne analyzované z hľadiska architektonického, autorského i materiálovo-realizačného. Informácie získané z dobovej literatúry a archívnym výskumom sú overené terénnym výskumom a dokumentované vlastnou fotodokumentáciou. Získané výsledky potvrdzujú, že obytná architektúra, ktorá vznikla v sledovanom období v tejto periférnej časti 1. Československej republiky, je kompatibilná a kvalitatívne porovnateľná s architektonickou produkciou na ostatnom území štátu. Získané poznatky a fakt, že táto produkcia dosiaľ prešla len minimálnymi zmenami, zvyšujú jej dokumentárnu hodnotu v medzinárodnom meradle a vyzývajú na jej ochranu.

Verzia systému: 6.2.61.5 z 31.03.2023 (od SVOP)