CRZP - detail kniha

DDZ - Zverejnená dizertačná práca

Meziválečná architektura obytných budov Užhorodu

Autor: Fialová, Romana
Školiteľ: Kráľová, Eva
Oponent: Priatková, AdrianaŠlachta, Štefan
Škola: Slovenská technická univ. v Bratislave FA ÚDTAaOP (FA)
Rok odovzdania: 2015
Trvalý odkaz - CRZP: https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioForm&sid=A2EF37C6133CFD974EF900B161DD

Primárny jazyk: čeština

Typ práce: Dizertačná práca

Študijný odbor: 3507 | *architektúra a urbanizmus

Dátum zaslania práce do CRZP: 28.08.2015

Dátum vytvorenia protokolu: 28.08.2015

Dátum doručenia informácií o licenčnej zmluve: 06.08.2020

Elektronická verzia
: Prehliadať

Kľúčové slová (ostatné):

Užhorod Podkarpatská Rus obytné budovy meziválečná architektura Československá republika

Abstrakt v primárnom jazyku

Užhorod je v súčasnosti správnym strediskom a najväčším mestom Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. V medzivojnovom období minulého storočia bolo toto územie začlenené do 1. Československej republiky pod názvom Podkarpatská Rus. Rozpad 1. Československej republiky a územné členenie Európy po 2. svetovej vojne spôsobili, že sa územie Podkarpatskej Rusi odčlenilo od Československa. Tým sa ochromili nielen hospodárske, ale aj kultúrno-poznávacie kontakty medzi povojnovým Československom a jeho bývalou najvýchodnejšou časťou. Ochromenie spôsobilo, že v architektonickej historiografii toto územie a obdobie dodnes nie sú systematicky spracované, a to ani v rámci bývalého Československa, ani v rámci Ukrajiny. Dizertačná práca predstavuje výskum architektonickej produkcie obytných budov v meste Užhorode, ktoré v medzivojnovom období prešlo veľkou zmenou - z malého vidieckeho sídla sa vybudovalo moderné regionálne centrum 20. storočia. Bolo tu zriadené zastúpenie všetkých zložiek štátneho aparátu a vznikla rozsiahla hospodárska a správna infraštruktúra, ktorá zabezpečovala strategické politické a hospodárske ciele mladej republiky na celom území Podkarpatskej Rusi. Výsledkom je hodnotná stavebná produkcia, ktorá kultúrne a spoločensky úzko spája dané územie s československou históriou. Predložená práca osvetľuje a charakterizuje produkciu obytnej architektúry v politicko-hospodárskom kontexte doby a miesta, aj v podmieňujúcich súvislostiach vtedajšieho štátu. Obytná architektúra je indikátorom zloženia i úrovne spoločnosti, v povedomí verejnosti je akceptovaným kvalitatívnym atribútom. Jej výstavbe sa vždy venuje seriózna pozornosť, preto jej poznanie má spoločensky a kultúrne oceňovanú výpovednú hodnotu. Výsledkom práce je dobovým mapovým materiálom zdokumentovaný vývoj mesta Užhorodu a jeho urbanistický rozvoj, realizovaný aj výstavbou nových obytných štvrtí. Jednotlivé štvrte sú postupne analyzované z hľadiska architektonického, autorského i materiálovo-realizačného. Informácie získané z dobovej literatúry a archívnym výskumom sú overené terénnym výskumom a dokumentované vlastnou fotodokumentáciou. Získané výsledky potvrdzujú, že obytná architektúra, ktorá vznikla v sledovanom období v tejto periférnej časti 1. Československej republiky, je kompatibilná a kvalitatívne porovnateľná s architektonickou produkciou na ostatnom území štátu. Získané poznatky a fakt, že táto produkcia dosiaľ prešla len minimálnymi zmenami, zvyšujú jej dokumentárnu hodnotu v medzinárodnom meradle a vyzývajú na jej ochranu.