Cieľom práce je predstavenie architektúry nezávislých kultúrnych centier na Slovensku v období od novembra 1989 po máj 2019, teda od zmeny politického režimu po zhorenie sály S2 Stanice-Žilina Záriečie. Centrá, ktoré v tomto období existovali sú predstavené prostredníctvom katalógu, ktorý bol vytvorený jednak s použitím už publikovaných informácií, ale najmä prostredníctvom získania, prípravy a publikovania informácií, najmä výkresovej dokumentácie, ktorá je vo väčšine prípadov publikovaná prvý krát. Nad rámec toho autor spracoval priestorovo-prevádzkové schémy, ktoré interpretujú, akým spôsobom sa v jednotlivých prípadoch vpísala funkčná náplň, ktorá je naprieč nezávislou kultúrnou scénou relatívne jednotná, do priestorových situácií typologicky veľmi rozmanitých jedinečných stavieb. Na základe toho sú sformulované spoločné aspekty tejto architektúry.