Ľudstvo začiatkom 21. storočia vstúpilo do novej etapy osídľovania planéty a stalo sa prevažne mestským druhom. Podiel urbánnej populácie predbehol podiel rurálnej (World Bank, 2015) . Prudký populačný rast, ale i demografické zmeny, vysoká miera mobility a migrácie ľudí, myšlienok a vecí, a s tým súvisiaca zmena prostredia vytvára bezprecedentný tlak na súčasné plánovacie postupy a nástroje. Nástup internetu a s ním spojených digitálnych technológií prudko akceleruje tieto zmeny. Systém spoločenskej kontroly sa plynule týmto zmenám adaptoval a postupne sa presúva do virtuálneho sveta (Townsend, 2014). Samotné plánovanie a tvorba mesta, jeho častí a prvkov však javí malú mieru adaptability na tieto bezprecedentné zmeny, pričom hlavným problémom sa javí byť ich rigidnosť a vysoká miera statickosti, ktorá necháva priestor pre rôzne druhy špekulácií. Možným prístupom k zvýšeniu adaptability a flexibility plánovania a tvorby môžeme považovať použitie dát ako základ pre tvorbu rozličných nástrojov. Akékoľvek teórie o nových prístupoch by tak mali zohľadniť súčasné trendy a prístupy, ktoré vychádzajú z Industriálnej revolúcie 4.0 (Bauernhansl a kol., 2014). Základom by však stále mali ostať empirické poznatky a skúsenosti, ktoré sa vyvíjali stáročiami. Práca sa zameriava na rolu súkromného a verejného sektora pri rozvoji mesta, rovnako ako pri zbere dát a nakladaní s nimi. Sekcii dominuje analýza vývoja plánovania v súčasnej dobe zrýchlených zmien. Následne sa venuje možnostiam mapovania ľudskej aktivity na rôznych mierkach (regionálnej, sídelnej a zonálnej), pričom je kľúčovo zamerná na participatívne formy mapovania – konkrétne na geografické participatívne mapovanie (PPGIS) (Sieber, 2006). Práca sa pokúša načrtnúť možnosť tvorby digitálneho indexu užívateľskej kvality prostredia za pomoci analýzy dát z participatívnych geograficky lokalizovaných dotazníkov (Pocitové mapy). Následne ponúka rámce otvoreného plánovania. Tie sú založené na hypotéze, že dáta je možné integrovať do komplexného nástroja urbanistickej tvorby, ktorý umožní flexibilnejšie plánovanie založené na merateľnosti mestského prostredia. Záver patrí bilancovaniu teoretických poznatkov, aktuálnych indexov a ich porovnaniu s empirickými výstupmi z Pocitového mapovania a vymedzeniu problémov a potenciálov, ktoré so sebou môže priniesť ich aplikácia do plánovacej praxe.