Bobor vodný (Castor fiber Linnaeus, 1758) je významný zástupca radu Rodentia, ktorý sa v polovici 19 storočia takmer v celej Európe ocitol na prahu vyhynutia v dôsledku intenzívneho a nekontrolovateľného lovu. V posledných rokoch sa tomuto nezameniteľnému hlodavcovi venuje zvýšená pozornosť, kvôli jeho opätovnému začleneniu do prírodného prostredia Slovenska. Keďže výskum a sledovanie tohto živočícha sa zameriaval hlavne na ekológiu a etológiu, cieľom predkladanej dizertačnej práce bolo opísať variabilitu jeho kraniometrických znakov. Na základe merania lebiek a sánok sme štatistickým porovnaním zisťovali fylogenetickú príbuznosť slovenskej severovýchodnej populácie s ukrajinskou a poľskou populáciou bobra vodného. Pre kraniometrické meranie sme v práci použili celkovo 42 lebiek a 38 sánok druhu C. fiber. Vyhodnotením 28 získaných metrických údajov sme dospeli k záveru, že najväčšia podobnosť bola medzi slovenskými a ukrajinskými lebkami. Vysokú variabilitu sme zaznamenali pri 8 parametroch medzi ukrajinskou a poľskou zbierkou lebiek. Pomocou počítačovej tomografie sme v práci merali aj hrúbku zubnej skloviny rezákov ukotvených v čeľusti a sánke u bobra vodného a zajaca poľného. K dispozícii sme mali 18 bobrích a 24 zajačích rezákov. Priemerná hrúbka zubnej skloviny rezákov v čeľusti bobra bola 0,29 mm u zajaca 0,097 mm. Hrubšia zubná sklovina bola zistená pri rezákoch pochádzajúcich zo sánky, kde pri bobrích rezákoch dosiahla priemernú hodnotu 0,34 mm, pri zajačích 0,120 mm.

The European beaver (Castor fiber Linnaeus, 1758) is an original representative of the European fauna. It became extinct in England as early as in the 13th century. During the 18th and 19th centuries it was hunted to extinction in almost all Europe and did survive only in small colonies on the Rhône River in France, the Elbe River in Germany, in the south of Norway, and in the inflows of the Dnieper River. Thanks to reintroduction at the beginning of the 20th century, stabile populations have developed in Finland, Switzerland, Poland and Austria. The beaver attracted attention of the Slovak scientific community at the time of its return into the landscape of Slovakia after about 120 years. It returned to the country that had been significantly affected by man and raised a new hope that it can contribute to the recovery of the natural environment in relevant areas. The first aim of the work was to find phylogenetic similarities of the northeastern Slovak population with the Ukrainian and Polish ones comparing their adult skulls and mandibles on the basis of craniometric measurements. A total of 28 measurements were taken on each skull and mandible. The statistical evaluation showed that the most similar were the Slovak and Ukrainian skulls, while in 8 cranial parameters the Ukrainian and Polish populations were found to be significantly different. The second aim was related to their incisors. The enamel thickness of Slovak beaver´s incisors in the jaw and mandible were compared to the hare´s incisors. We measured 18 teeth of Castor fiber and 24 of Lepus europaeus, which were previously scanned by the X-Ray Computer Tomography. The results showed that the average thickness of incisors enamel in the mandible was 0,34 mm in C. fiber and 0,120 mm in L. europaeus. On the other hand, the incisors of the maxilla had enamel approximately 0,29 mm thick in C. fiber and 0,097 mm in L. europaeus.