Fenotypová premenlivosť spôsobená lokálnou adaptáciou populácií drevín je dobre preštudovaná, no mechanizmy skryté za touto premenlivosťou nie sú dobre známe. Zvyčajne sa očakáva, že za dedičným komponentom fenotypovej premenlivosti sú zmeny genetickej informácie, ale v poslednom čase si získala pozornosť aj epigenetika, čo je štúdium zmien expresie génov, ktoré nie sú podmienené geneticky. Táto práca sa skladá z troch štúdií, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi adaptácie u proveniencií buka lesného (Fagus sylvatica L.) vysadených na dvoch plochách provenienčného pokusu. Prvá štúdia sa zaoberá všeobecne úlohou selekcie na genetickej divergencii študovaných proveniencií; druhá sa zameriava na genetické aspekty selekcie; a tretia štúdia hľadá dôkazy epigenetickej kontroly adaptácie u buka lesného. Použité boli tri typy genetických či epigenetických markérov: mikrosatelity boli použité na odhad neutrálnej genetickej štruktúry, pre zistenie adaptívnej genetickej premenlivosti boli použité kandidátske gény u ktorých bol predpoklad že hrajú úlohu v relevantných biologických procesoch a MSAP markéry boli použité na výskum epigenetickej premenlivosti. Pre odhad úlohy selekcie na genetickej diferenciácii bolo použité porovnanie koeficientu fenotypovej divergencie a koeficientu genetickej diferenciácie, na štúdium genetických aspektov adaptácie boli použité rôzne metódy založené na frekvenciách alel alebo regresnej analýze a na výskum epigenetických aspektov bola použitá logistická regresia a porovnávanie materiálu z dvoch rôznych plôch provenienčného pokusu. Výsledky sú vo všeobecnosti v zhode so súčasnými znalosťami, poskytujú priamejšie dôkazy lokálnej adaptácie niekoľkých fenotypových znakov, identifikujú signály selekcie na väčšine študovaných kandidátskych génov a podporujú hypotézu, že epigenetické mechanizmy tiež hrajú úlohu v adaptácii.